Názov výstavy obrazov maliara P. Mózu v Senci ,, FIGURÍNA VERSUS FIGÚRA“ , Figúra kontra/proti figúra, hovorí, že obrazy a tvorba umelca je viazaná najmä ku figurálnej kompozícií. V inšpirácií, obsahu a forme k večnej téme človeka, ženy a žien. K ich vzťahu, väzbám, nepokoju i harmónií. K dynamike a k magnetizmu. K lyrike, epike a dráme ľudských dejov, príbehov a udalostí na scéne života i v duši a v tele, človeka, ľudí, nás…
Pôsobivá maľba P. Mózu kryštalizovala a rástla v tichom sústredení maliara v rámci jeho individuálneho programu, ale aj v kontexte maliarstva ,,novej figurácie“ konca 20. storočia. Vtedy, aj u nás to bola silná a kvalitná ,,vlna“ maliarov (i sochárov) narodených v 50. rokoch. Rodákov i žijúcich a pôsobiacich v Bratislave i na Slovensku: Š. Polák, A. Bugan, A. Kraščenič, I. Pavle, I. Csudai, S. Stankóci, zo starších A. Bohó, M. Vida ai. V akčnej figurácií ich tvorby bola nová maliarska dynamika i expresia, živé koloristické kontrasty, smelé maliarske gesto, ,,divadlo i tanec“ maľby i bergmanovské ,, šepoty a výkriky“ o radosti a bolesti, úzkosti i nádeje ľudskej existencie na hrane bytia a nebytia. P. Móza náročnú filozofiu i ,,vizuál“ tohto programu skúmal a riešil od roku 1995 v početných obrazových cykloch. Na dnešnej výstave je to výber z cyklov ,,Pokazený film“. ,,Stopa-ateliér“ a ,,Figuríny“ (2009-2016). Práve v týchto obrazoch je ako autorský prínos ,,dávka“ vzrušujúcej fantázie a imaginácie, vizionárstva, ale aj erotiky, vášne a symboliky v celku i v sugestívnych fragmentoch ženského tela-torza-znaku-znamenia i štítu ženy. Svoj pôvab však majú aj obrázky techniku informelu. Motívy lazov a krajiny, s viditeľným i utajeným slnečným a všedným dňom na lazoch v spomienkach i realite dnešnej Očovej, kde maliar maľuje svoje vidiny i poznanie a stopy umenia a života.
PhDr. Bohumír Bachratý, Csc.
kurátor výstavy